Aj keď sa zdalo, že ďalší rok by nemohol priniesť nič iné ako známy pohľad na Kvíčalku, práve tento rok nás opäť prekvapil. Tento rok sme sa opäť nedostali na Kvíčalku, no vďaka tomu sme sa opäť dostali do skautskej základne KORŘ - Kluci Od Rysé Řeky v Zadnom Arnoštove. Ako to bolo tento rok?
Znovu sme prežívali ďalší rok, kedy sme sa vzdialili od našej milovanej Kvíčalky, no vrátili sme sa do Zadného Arnoštove, kde nás čakal nový príbeh a nové zážitky. Bolo to opäť ako cesta do neznáma, no s dobrodružstvom v našich srdciach sme sa neváhali pustiť do nového tábora.
Prvé chvíle po príchode sme cítili trochu smútku, predsa sme neboli tam, kde sme túžili byť. No tento pocit rýchlo opadol, keď sme sa vydali na prechádzku po už známok okolí. Na tejto prechádzke sme našli niečo, čo nás prekvapilo - záznamy o vojakoch, ktorí tu bránili svoju rodnú zem. Začali sme objavovať tajomstvá ich veliteľa Romana Tyčku, ktorý sa stratil.
Spoločne sme tak počas tábora absolvovali výcvik a postupne sme získavali hodnosti, vďaka ktorým sme sa mohli dozvedieť viac o tomto statočnom hrdinovi.
Počas ďalších dní tábora sme sa ponořili do nových dobrodružstiev, ktoré nás neustále prekvapovali. Denné aj nočné hry nás posúvali o krok ďalej v riešení záhady strateného generála.
Jedným z najpamätnejších momentov bolo, keď sme našli plány nepriateľských vojakov, ktoré popisovali plánovaný presun nebezpečnej zbrane. Ich trasa viedla presne okolo nášho táboriska a tak sme mali šancu im ich plány pokaziť.
Opäť sme navštívili aj pána Fessla, ktorý nás, vycvičených vojakov, previezol v obrnenom transportéri.
Dni rýchlo ubiehali, no zážitkov bolo viac než dosť. Na konci tábora, keď sme sa pozreli na okolité lesy a skalu nad táborákom, cítili sme spokojnosť.
A tak sa skončil ďalší tábor, plný dobrodružstiev a zábavy, a my veríme, že sa opäť zíjdeme o rok, tentokrát už na Kvíčalke.
