Už pred blížiacim sa termínom sa konalo stretnutie vedúcich a inštruktorov na Maťovej chate za účelom oboznámiť sa a prediskutovať pripravovanú celotáborovú hru. No a potom nasledoval klasický zhon ohľadne príprav rekvizít, potrieb a odmien. Ale v deň „D" sme všetci stáli pripravení pri autobuse a za slnečného počasia vyrážali smer - Morava.
Počas cesty nás sprevádzal narastajúci počet mračien a výstrahy miestneho rozhlasu pred silnými búrkami. Predpovede počasia sa na naše sklamanie vyplnili. Len čo sme sa stihli ubytovať a nanosiť drevo na večerný slávnostný táborák (pod vedením Maťa), nastal „koniec sveta" (aspoň nám sa v to tú chvíľu tak javilo). Prietrž mračien, blesky dopadajúce na futbalové ihrisko sprevádzané silným krupobitím.
Po námestíčku sa liala voda a cez schody na ihrisko šumel kvíčalovský Niagársky vodopád. Kruh na táborák pripomínal malé jazierko plné vody a blata. Vždy sme si mysleli, že už sme na Kvíčalke zažili všetko - NEZAŽILI!!! Avšak to, čo nás naučila Kvíčalka bolo: „Vždy bojovať!" A tak sme sa dali na boj. Vylopatovali sme vodu z táborového kruhu a i napriek mokru a vlhku zapálili táborák a zahájili Kvíčalku 2014.
Nasledujúce dni už nepršalo, aj keď sa slniečko na nás pozeralo iba cez oblaky. Rozpútala sa divoká hra O Zlaté údolie. Každý deň oddiely plnili rôzne skúšky a úlohy aby získavali potrebné financie na zakúpenie pozemkov. Dobrú náladu nám robila aj výnimočná strava (Ivan, Violka, Aďa), ktorá bola tak chutná, že sme i zabudli na občasné nepriazne počasia.
Ivan Kubica sa rozhodol vystavať pec na chlieb. Všetci táborníci sme mu pomáhali a to najmä Pavúk a Lukáš. Pridali sa i Louivi, Lauko, Paťo a Lujza. Najkrajší deň bol ten, keď sme si v našej novej peci upiekli náš prvý chlieb. Nebol taký pekný ako od pekára, ale bol náš.
Ďalšie dni sa niesli v snahe uloviť čo najviac bobríkov. Originálnym sa stal bobrík Prvej pomoci vďaka Adamovi, ktorý zodpovedne pristupoval k prednášaniu a vymyslel skutočne úžasný spôsob skúšky. Veľmi precízne prepracoval bobríka Sily Pavúk, ktorý si fakt dal záležať na otestovaní sily táborníkov. Nebol vôbec jednoduchý, ale v tom spočívala jeho príťažlivosť.
Tohto roku sme mali prevahu chlapcov a tak návšteva u Fesla, zbrane a vozenie sa na OT - čku vzbudila ohromnú radosť. Odtrhnúť chlapcov od Feslových zbraní bolo neuveriteľné umenie…. Samozrejme ako každý rok, navštívili sme i Moravskú Třebovú, aby si táborníci mohli kúpiť upomienkové suveníry pre svojich rodičov. Vyvrcholením tábora boli nočné hry, ktoré sme stihli odohrať skoro všetky (až na Dobitie kóty - pršalo).
Vďaka Patovi, Matovi a Jakubovi, ktorí robili technické zabezpečenie tratí, boli všetky orientačné hry a preteky perfektné (najmä hádzanie šišiek do vedra - Mat) Všetci táborníci sa naučili mnoho nových pesničiek, ktoré im Sandra s Hankou trpezlivo vypisovali na nástenku.
Aj keď počasie nebolo podľa našich predstáv, tábor bol v konečnom dôsledku výborný. Po príchode do Bratislavy sa táborníci nevedeli rozlúčiť so svojimi kamarátmi. Neustály smiech a žartovanie sprevádzalo zvítanie sa s rodičmi. Tí s nevôľou obzerali svoje špinavé a blatové deti. Ale aj tak sme si od nich našli množstvo prekrásnych ďakovných mailov.
Tento rok tábor fakt stál za to a to vďaka super práci vedúcich a inštruktorov, výbornej atmosfére, tvorivosti detí a samozrejme posvätnej Kvíčalke.
Kiež by takých vydarených táborov bolo viac… ?
